O autorovi

Oto Rozložník (1948) sa narodil v Kežmarku. V rokoch 1969 - 1972 pracoval na Kežmarskej chate ako udržbár - nosič. Potom odišiel pracovať na Skalnaté pleso ako obsluha sedačkového výťahu.

V roku 1983 odišiel pracovať do TJ Javorinka v Levoči. V Levoči založil Turistický oddiel mládeže TOM, v ktorom vychoval dve generácie mladých turistov.

Neskôr sa stal predsedom Klubu slovenských turistov Javorinka Levoča.

Je členom Asociácie horských sprievodcov. So synom Miroslavom spracovali a vydali turistickú mapu Slovenského raja a turistickú mapu Vysokých Tatier, ktorá slúži aj ako záznamník na plnenie Tatranského turistického odznaku.

Túto knihu venujem všetkým, ktorí v tejto doline pracovali a pracujú, ale aj jej návštevníkom a členom Horskej záchrannej služby.

Za odbornú spoluprácu ďakujem Ladislavovi Harvanovi, Michalovi Šoltýsovi a Ottovi Krajňákovi.

Moja vďaka patrí každému, kto pomohol pri tvorbe tejto publikácie. Osobitné poďakovanie vyjadrujem synovi Miroslavovi za inšpiráciu napísať túto knihu a mnohé cenné rady.

Chodník prof. Alfréda Grosza

		Realizovali ho Oto a Miroslav Rozložníkovci za podpory mesta Kežmarok, mesta Vysoké Tatry, ŠL - TANAP-u, Chaty pri Zelenom plese a chaty Plesnivec. Tento chodník bol symbolicky otvorený dňa 4. 10. 2014, na parkovisku Biela voda, za prítomnosti turistickej verejnosti, predstaviteľov TANAP - u, miest Kežmarok a Vysoké Tatry. Chodník vedie Dolinou Kežmarskej Bielej vody, na významných miestach sú osadené informačné tabule. Každý rok sa koncom augusta organizuje turistický pochod touto dolinou. Tento pochod je zároveň stretnutie priaznivcov bývalej Kežmarskej chaty.
	Vaši sprievodcovia, Miroslav, Markus, Linda, Matias, Oto Rozložníkovci.

Turistická mapa Slovenský raj

autori mapy: Miroslav a Oto Rozložníkovci

V tejto tatranskej chate to kedysi žilo: Ostali len základy a kusy železa

To by bola paráda! Kežmarská chata by 4. októbra oslavovala 70 rokov. Žiaľ, oslavy budú iba v spomienkach pamätníkov. Pred 38 rokmi táto tatranská chata vyhorela.

 







Kežmarskú chatu postavil pri Veľkom Bielom plese Klub slovenských turistov z Kežmarku. Strechu nad hlavou v nej nachádzali turisti i športovci na sústredeniach. „Za mojej éry, keď boli ešte otvorené Belianske Tatry, tak tam bol doslova Václavák. Tá chata bola v jednej z najkrajších dolín. Keď človek ráno vstal a pozrel sa oproti, videl obrovskú stenu masívu  Kežmarského štítu, Jahňací štít. Bola to nádhera“, spomína Otto Rozložník, bývalý zamestnanec chaty a dnes iniciátor pravidelných stretnutí pamätníkov na mieste, kde chata stála.

Otto Rozložník ukazuje na posledné stopy po Kežmarskej chate.

Jej miesto bolo výnimočné aj vďaka tomu, že stála na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier, teda tam, kde žulu strieda vápenec. Chata, vedľa ktorej stál dokonca aj vlek, fungovala až do osudného 7. októbra 1974, kedy sa v strojovni, v ktorej sa vyrábala elektrina, rozhorel ničivý oheň. Obnova chaty sa aj kvôli  neskoršiemu uzatvoreniu Belianskych Tatier pre turistov, nepodarila. „Tá dolina by si to zaslúžila, sú snahy o obnovu aj dnes, ale papierovačky a byrokracia zatiaľ nepustili,"hovorí veľavýznamne Otto Rozložník(64). 

Kežmarská chata

Kežmarská chata stála na úžasnom mieste.

Kežmarská chata mala 64 postelí. Stála na mieste, ktoré bolo príjemným východiskom na túry do Kopského sedla, do Belianskych Tatier aj do Doliny Bielej vody. 

Zaujímavosť: Neďaleko chaty stál aj lyžiarsky vlek a konali sa tam lyžiarske kurzy. „Tie však vo vysokohorskom prostredí a aj pri Kežmarskej zakázali po tom, čo v januári 1974 zasypala lavína 12 účastníkov lyžiarskeho výcviku v Mengusovskej doline“, spomína Oto Rozložník.